FOTOGRAFICKÁ AGENTURA
NAKLADATELSTVÍ
VYDAVATELSTVÍ
DTP A GRAFICKÉ STUDIO



 
O prom. ped. Františku Synkovi
 


O odborné činnosti Fr. Synka
z pera doc. PhDr. Lozefa Lišky, CSc.

Paleta záujmov i činnosti Františka Synka je veľmi široká. Na takú rozsiahlu činnosť mal aj vhodnú prípravu. Tá sa zakladala nielen na poctivom učení v škole, ale aj na precíznom postgraduálnom štúdiu a potom na serióznej vedeckej príprave popri zamestnaní. Štúdium exaktných vied, najmä matematiky, sa prejavuje v jeho logickom myslení a štúdium kreslenia a deskriptívnej geometrie v jeho predstavivosti a kombinačnej tvorivosti. Tieto výhody vie F. Synek uplatniť najmä v oblasti spoločenských vied. Nie div, že jeho teoretické výskumy zas vyúsťujú v praktickej aplikácii.

Dobrou prípravou pre jeho vedeckú činnosť sú mu aj jeho zamestnania od učiteľa ľudovej školy cez meštianku a osobitnú školu až k učiteľovi na vysokej škole. Preto spájanie teórie a praxe je mu blízke, čo sa v plnej miere odzrkadluje v jeho publikáciách.

Sčítanosť a prehľad v odbornej literatúre je Synkova taká silná stránka, že mu ju musí kdekto závidieť. F. Synkovi to otvára cesty nielen do kvalitnej pedagogickej činnosti, ale uľahčuje mu aj zdravú kritiku publikovaných prác iných autorov. V kritike chce byť spravodlivý. Čo je dobré, pochváli, ale ukáže aj na slabé stránky publikácie. Povrchnosť je mu cudzia, a tu sa nebojí vysloviť aj ostrejšie slová kritiky.

František Synek má pevné miesto v československej logopédii. V ostatných rokoch jeho úradnou náplňou práce na fakulte je psychopédia, ale logopédia stále zostáva vecou jeho srdca i koníčkom.

Problémami chybnej reči sa začal zaoberať už ako učiteľ na osobitnej škole v Liberci. Bolo to skôr, ako sa začala organizovať celoštátna logopedická starostlivosť. Potom F. Synek zorganizoval logopedickú službu nielen v Liberci, ale aj ako krajský logopéd v celom bývalom Libereckom kraji. Jeho kraj hneď od samého začiatku logopedickej akcie patril medzi najlepšie organizované v republike.

Poznať osobnosť a charakter F. Synka bolo možné najlepšie v logopedickej poradni pri jeho práci s deťmi. Citlivý a jemný k deťom, svedomitý a presný v terapii, taktný a dôsledný k rodičom. Vedel, čo má robiť, a vedel, ako to robiť. Preňho logopédia nebola zamestnaním, ale povolaním. V práci spájal svoje odborné vedomosti s láskou k deťom, čo sa má požadovať od mladých logopédov dnes aj v budúcnosti. A tu sa skrýva záhada úspechov F. Synka ako logopéda-praktika, za čo sú mu povďačné tisícky logopatických detí.

F. Synek začal svoje vedecké výskumy ešte v Liberci. Boli v tom aj priekopnícke výskumy v oblasti laterality a smerovosti u nás, ktoré spočiatku v plnom rozsahu odovzdával prof. Sovákovi. Odovzdával mu nielen svoje materiály, ale aj svoje nápady a myšlienky. Treba iba ľutovať, že tok podnetov a informácií bol iba jednostranný.

Tu kdesi v šesťdesiatych rokoch hasnú nádeje i československej logopédie, ktorej začiatky sa sľubne začali rozvíjať v päťdesiatych rokoch.

František Synek nepatril k tým, ktorí servilne prikyvovali všetkému – i pomýlenému, čo sa v defektológii i logopédii navrhovalo, rozhodlo a robilo. Nebol sám. F. Synek, E. Veselý a S. Svačina nezostali iba pri kritike stagnácie logopédie (pravda, mnohí iní znechutení rezignovali]. Priviedli na svet nové podnety, Inšpirácie, presvedčili zanietením i prácou a v rokoch 1966–1970 udržali pri živote logopedické semináre i celoštátne logopedické výročné zasadnutia, o ktoré prof. Sovák nielenže už nestál, ale chcel presadiť, aby už neboli.*

Tieto inšpirácie aj činy "podržať logopédiu" sa zrodili, ako sa už konštatovalo i na iných miestach, najmä na pôde Východoslovenského kraja pri príležitosti základných logopedických kurzov, na doškoľovaniach a seminároch a napokon i na konferenciách Slovenskej logopedickej spoločnosti, kde sa spomínaní pracovníci pravidelne stretávali. Preto i F. Synek tak úzko prilnul k miestam, kde sa odohrávali plodné aj bojovné odborné diskusie: v Košiciach, na brehoch Hornádu v Trebejove, pri gejzíre v Herľanoch a pod štítmi Vysokých Tatier, z ktorých sa potom realizovali – Metodický list logopedický, Česká logopedická spoločnosť, Logopedický zborník Slovenskej logopedickej spoločnosti.

Tu sa nielen kritizovali osnovy základného logopedického kurzu, ale sa aj pozmenili a skvalitňovali. Logopedické kurzy v Košiciach stratili formálnosť, predľžili sa na 3 týždne a boli zakončené ozajstnými skúškami s oveľa kvalitnejšou prípravou pre logopedických asistentov ako kdekoľvek inde v republike. František Synek mal na tom všetkom veľký podiel a bez jeho aktivity by sotva bolo došlo k obživeniu logopédie v Československu. Došlo k nemu aj preto, že spomínaní pracovníci si vzájomne nepochlebovali, mali aj rozdielne názory na niektoré odborné i organizačné otázky, debatovali o nich a práve tým sa problémy kryštalizovali, čo napokon všetkých poháňalo dopredu.

Františka Synka ako vzorného pedagóga najlepšie poznajú jeho poslucháči: je vždy dobre pripravený na prednášky, vyzbrojený na diskusie, ktoré sa dosť často preťahujú cez prestávky i po prednáškach. Poslucháčom na logopedických kurzoch i poslucháčom na vysokej škole je nielen prednášajúcim, ale aj radcom a priateľom .

Publikačná činnosť F. Synka trvá už skoro 30 rokov. Sú to prevažne štúdie menšieho rozsahu, ale bohaté myšlienkami, námetmi i riešením. F. Synek v nich pojal široký okruh problémov. V zozname jeho prác uvádzame aj nepublikované. Otázka publikovania a najmä publikovania rozsiahlejších prác a monografií je výrazná bolesť československej logopédie i defektológie, o čom sme hovorili už pri iných príležitostiach (pri nedožitých sedemdesiatinách E. Veselého).

F. Synek využil aspoň príležitosti, ktoré sa sporadicky vyskytli na publikovanie. Publikoval v logopedických zborníkoch z celoštátnych logopedických aktívov, v Metodickom liste logopedickom, v časopise Rodina a škola a predovšetkým v Informáciách (Informace členům nár. sdružení pro pomoc mentálně postiženým), v ktorých informoval našu verejnosť o mentálne postihnutých v iných štátoch (ZSSR, Maďarsko, NDR, NSR, Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Rakúsko, Veľká Británia, Nórsko, Švédsko). Vo svojich príspevkoch venoval dosť miesta logopedickej starostlivosti na osobitných školách. F. Synek propaguje dlhodobé pedagogické pozorovanie, ktoré je dôležitým činiteľom pri diferenciácii medzi deťmi s poruchou sluchu a s poruchou intelektu. Navrhuje organizovanie diagnostických tried pri niektorých logopedických zariadeniach a ústavoch. Odporúča, aby niektorý detský domov bol premenený na domov pre nahluchlé deti.

K obsiahlejším publikačným možnostiam sa F. Synek dostáva až v ostatných rokoch, keď začal vychádzať Logopedický zborník Slovenskej logopedickej spoločnosti. Tu F. Synek môže rozvíjať svoje smelé myšlienky, výsledky svojich dlhoročných výskumov, najmä o lateralite, smerovosti, dyslexiách a dysgrafiách a na základe svojich dôkladných výskumov aj korigovať staršie názory iných autorov. Tu nájdeme aj väčšie štúdie, ako napr. Směrovost, lateralita, řeč a školní prospěch u dětí (Logopedický zborník 1, 1972, 195–218), Psaní u levorukých dětí a jeho problémy (Logopedický zborník 2–3, 1974, 163–214).

Keďže František Synek je vedecky dobre pripravený a zrelý, bude môcť urobiť už syntézu svojich starších i novších výskumov a sprístupniť ju logopedickej verejnosti. Logopedickí pracovníci vďačia F. Synkovi, že práve jeho zásluhou sa oboznamujú na stránkach Logopedického zborníka veľmi podrobne o všetkom dianí sovietskej logopédie. My všetci očakávame, že sa dožijeme aj Synkových monografií.

Domnievame sa, že na to potrebuje F. Synek dobré zdravie a životnú pohodu, ktoré mu zo srdca žičia všetci členovia Slovenskej logopedickej spoločnosti, celý logopedický zbor Východoslovenského kraja, aj ostatní pracovníci v logopédii i špeciálnej pedagogiky v Československu a jeho oddaní priatelia.

*) Na logopedickom seminári 15. 4. 1967 prof. Sovák dal návrh, aby sa celoštátne logopedické zasadnutie už nekonalo. Jeho návrh 80 prítomných logop. pracovníkov jednohlasne zamietlo a logopedická konferencia r. 1967 sa predsa uskutočnila a kontinuita neporušila.

Jozef Liška
(In: Logopedický zborník 4-5, str. 395-397.
Východoslovenské vydavateľstvo, Košice 1976)

Zpět na začátek strany